Rodinná bunka Gomolová

11.04.2018

Tento príbeh som sa rozhodol napísať ako poďakovanie mojim "štátnym" rodičom Márii a Miroslavovi Gomolovcom za ich životné odhodlanie a poslanie postarať sa o nás, prijať nás do svojej rodiny. Aj napriek tomu, že vedeli, že naše cesty sa po ukončení ústavnej výchovy rozídu, venovali nám všetko svoje úsilie a lásku, aby nás vychovali čo najlepšie a plne nám nahradili našich biologických rodičov. Naučili nás prebíjať sa úskaliami, ktoré nám život do cesty postaví, byť čestný, pracovitý, skromný a hlavne rozdávať lásku. Naučili ma, že keď padnem na zem, mám sa znovu postaviť a ísť ďalej, že všetko zlé je na niečo dobré. Veď vďaka ich výchove je dnes zo mňa čestný a cieľavedomý človek. Aj napriek tomu, že počas života v Detskom mestečku som prežil nielen dobré, ale aj nepríjemné chvíle (vďaka mojej neposlušnosti a hyperaktivite), som hrdý na to, že som tu mohol vyrásť spoločne s mojimi súrodencami a tak napísať určitý úsek histórie Detského mestečka. Ďakujem ujovi a tete za to, ako ma vychovali, som na nich hrdý a určite ich svojím životom nesklamem.