PROJEKT DETSKÉ MESTEČKO TRENČÍN – ZLATOVCE                               Sen, ktorý sa stal skutočnosťou

09.09.2018

Branislav LADICKÝ[1]

Lucia ŠTRBAKOVÁ[2]

"Čo ťa nezabije, to ťa posilní". (Friedrich Nietzsche)

[1]Mgr. Branislav LADICKÝ,odchovanec Detského mestečka v rokoch 1990-2008. Autor publikácie Rodinné príbehy bez rodín k 40. výročiu založenia Detského mestečka. Podávateľ podnetu k vyhláseniu areálu Detského mestečka za národnú kultúrnu pamiatku SR a spoluzakladateľ OZ Naša rodina - odchovanci a priaznivci Detského mestečka. Momentálne pracuje ako pedagóg na strednej škole.

[2]Mgr. Lucia Štrbaková, spracovala odborný podklad na vyhlásenie ,, Areálu Detského mestečka Zlatovce" za národnú kultúrnu pamiatku SR.

DETSKÉ MESTEČKO TRENČÍN-ZLATOVCE

Zaslanie podnetu na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku SR

Dňa 07.12.2016 obdržal Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne podľa § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a úprav ako vecné príslušný správny orgán a podľa § 9 ods. 5 pamiatkového zákona ako miestne príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu Podnet na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku: Areál Detského mestečka Trenčín-Zlatovce vypracovaný Mgr. Branislavom Ladickým odchovancom Detského mestečka v novembri 2016.

Stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne k vyhláseniu areálu Detského mestečka za národnú kultúrnu pamiatku SR

Krajský pamiatkový úrad Trenčín konštatuje, že predmetný areál ocenený v roku 1974 Cenou Dušana Jurkoviča vykazuje aj s odstupom 50 rokov od vzniku ideového zámeru (rok 1965) urbanistické a architektonické hodnoty, ktoré je potrebne chrániť - minimálne regulatívom zahrnutom v Územnom pláne mesta Trenčín. Pridanou hodnotou je skutočnosť, že areál vybudovaný za účelom sociálneho experimentu, bol svojho času jediným svojho druhu vo vtedajšom Československu a dodnes (podľa dostupných informácií) ním zostal. (KPU Trenčín, 12.12. 2016)

CHARAKTERISTIKA

Situovanie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce

Areál Detského mestečka Trenčín-Zlatovce je situovaný na rovinatom teréne pravého brehu rieky Váh v mestskej časti Zlatovce. Komplex je zo severu a severovýchodu vymedzený Hlavnou ulicou, z juhu a juhovýchodu ulicami Poľovnícka a Severná. Situovaný je v bezprostrednom kontakte s občianskou výstavbou pozostávajúcou z dvoj až trojpodlažných rodinných domov a k nim prislúchajúcich záhrad. Zo západnej strany sa areál otvára do rovinatého terénu poľnohospodársky využívanej krajiny. Komplex je prístupný dvoma bránami, hlavnou bránou na juhovýchode (od ulice Na Dolinách) a bočnou bránou na juhozápade (od ulice Poľovnícka).

Stavebno-historický vývoj veci:

Prehľad v rokoch:

1963/64 Prieskum o detských domovoch.

1965 Okresný národný výbor v Trenčíne prichádza s ideou vybudovať Detské mestečko.

1966 Definitívne rozhodnutie o výstavbe komplexu.

1967 Začiatok výstavby.

1973 Spustenie provizórnej prevádzky.

1974 Dokončenie výstavby areálu.

1975 Slávnostné otvorenie.

Idea výstavby detského domova rodinného typu sa zrodila v liberálnych šesťdesiatych rokoch. Podnietená bola dobovou situáciou -veľkým počtom osirelých detí a nedostačujúcou sieťou detských domovov bez žiadúcej vybavenosti(ŠLACHTA, 2007).

V roku 1963 až 1964 bol vykonaný terénny prieskum a jeho podrobná analýza bola predložená zodpovedným orgánom. Dokument konštatoval nízku úroveň výchovnej práce, neuspokojivú kvalifikáciu pracovníkov, nedostatočnú kapacitu detských domovov a ich umiestnenie v hygienicky nevyhovujúcich budovách. Vtedajšiemu povereníctvu školstva bola následne uložená úloha vypracovať návrh koncepcie výchovy v detských domovoch. Diskutovalo sa o otázkach vychovávateľov, o počte detí v jednej rodine i v Detskom mestečku celkovo, o spôsobe stravovania (v rodinách, alebo kolektívne), o možnostiach styku s ostatnými deťmi a podobne. Po analýze existujúceho stavu prijalo Predsedníctvo SNR v roku 1965 uznesenie, ktorým schválilo koncepciu výstavby nového typu výchovných zariadení. Podľa neho malo byť na Slovensku vystavaných 6 detských mestečiek (Informačný katalóg ÚVPŠKS, 1969, nestr.).

Projektovou úlohou bol poverený Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych stavieb, návrh vypracovali Ing. Arch. Peter Brtko a Ing. Arch. Ľudovít Režucha. Architekti pri riešení zadaného problému uplatnili rozsiahle poznatky typológie z cieľom zabezpečiť rozvoj detských individualít v zariadení novej kvalitatívnej úrovne. V rámci štúdia problematiky sa uskutočnila obhliadka v maďarskom Detskom mestečku vo Fóte (riaditeľ DeD vo Fóte bol Alojz Bárna) a prehliadky detských dediniek v Rakúsku (BYSTRICKÝ, 1974, s.8.). Veľké množstvo podkladov autori zhromaždili predovšetkým pri riešení základnej školy, ktorá sa stala prirodzeným centrom celého komplexu.

Ideový zámer (1965) predostrel predstavu, v ktorej komplex pozostával z detského domova rodinného typu, materskej školy, deväťročnej základnej školy a ďalších pridružených prevádzok. Na dlhodobý, alebo trvalý pobyt tu mali byť umiestňované deti od 3 do 18 rokov, pričom výchova sa mala odohrávať v prostredí náhradnej rodiny (manželský pár, ktorý tu žil aj s vlastnými deťmi). Napriek pomerne vysokej kapacite zariadenia (416 detí) sa architektom podarilo potlačiť pocit masovosti a anonymity. Týka sa to predovšetkým ubytovacej časti areálu, ktorú projektanti rozdelili na 5 menších obytných skupín.

V roku 1965 prerokovával ideu výstavby Detského mestečka Okresný národný výbor v Trenčíne (pod vedeným pánom Štefanom Rehákom). Definitívne rozhodnutie o výstavbe komplexu padlo 12. 1. 1966. (BRTKO -REŽUCHA, 1969, Nestr.). Podľa časového plánu projektových prác mala stavba areálu prebehnúť v rozmedzí rokov 1968 až 1971 (Zdroj: Štátny archív Trenčín, zn.328/2, č.2). Proces výstavby sa však o tri roky predĺžil.

Pri výbere vhodného miesta sa uvažovalo o viacerých lokalitách (napr. svahovitý terén v lokalite na Brezine). Definitívny výber staveniska sa uskutočnil 15.2.1968. (Zdroj: rozhovor z Ing. arch. P. Brtkom). Zvolený bol rovinatý terén v Zlatovciach pri Trenčíne, ktorý sa do výstavby areálu využíval ako poľnohospodárska pôda. Vyhovujúci bol z prírodného, ale takisto socio-kultúrneho hľadiska. Miesto bolo z troch strán obklopené zástavbou rodinných domov, čo poskytlo možnosti prepojenia na bezprostredný spoločenský život, zo západu sa naopak otváralo do prírodného prostredia.

Slávnostné zahájenie výstavby sa malo konať 21.8.1968, bolo však odložené. Opakovalo sa až v roku 1970 (Zdroj: rozhovor z Ing. arch. P. Brtkom).

Projekt realizovali Pozemné stavby Trnava. Prvým objektom v realizácii bola budova vedenia, na ktorú nadviazala výstavba spoločenskej sály a jedálne s kuchyňou (cca rok 1967). Stavebná aktivita sa následne na dlhší čas zastavila (asi na 10 mesiacov. Zdroj: rozhovor s Ing. arch. P. Brtkom). Podľa dobových fotografií boli v roku 1972 vo výstavbe aj telocvičňa s bazénom a hospodárska budova. V čase spustenia provizórnej prevádzky, v auguste roku 1973, boli už postavené pavilóny materskej školy, zdravotné stredisko a štyri obytné bunky pre 7 až 18 ročné deti (podľa výpovede bývalého zamestnanca mestečka sa jednalo o obytnú skupinu v severovýchodnej časti areálu). Práce pokračovali v objektoch čitárne a študovne základnej školy, telocvičňu a krytý bazén bolo v pláne dostavať do konca kalendárneho roka. (Zdroj: Detské mestečko v Zlatovciach prijalo prvé desiatky malých obyvateľov, Týždeň vo filme. 44/1973. 5. šot). Záver výstavby bol daný ukončením základnej školy a objektu vrátnice. V roku 1974 bola výstavba areálu dokončená, slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v deň 30. výročia SNP v roku 1975 (Zdroj: rozhovor z Ing. arch. P. Brtkom).

1.3 Stavebno-historický popis veci

Areál Detského mestečka je koncipovaný ako pavilónový komplex pozostávajúci z 36 objektov usporiadaných na rozvoľnenom pôdoryse. Vystavaný je na ploche s rozlohou 11,6 hektárov. Jedná sa o súbor jedno až dvojpodlažných stavieb zastrešených plochou strechou. Vertikálne konštrukcie tvorí murivo z tehál CDM (so skladobným rozmerom 150 x 250 x 150mm) s nosnými železobetónovými piliermi vo vyšších častiach stavieb. Horizontálne konštrukcie sú tvorené stropnými panelmi, alebo oceľovými priehradovými väzníkmi (spoločenská sála, hospodárska budova, telocvičňa a bazén). Materiálový charakter plášťa všetkých budov určuje kombinácia betónu, bielej hrubozrnnej omietky, červeného keramického obkladu, dreva a kovu pri zasklených plochách. Kombinácia obkladu, dreva a kovu s červeným náterom sa uplatňuje aj v interiéroch objektov.

Areál je rozdelený na tri celky podľa funkcie:

  • základná škola
  • časť spoločného vybavenia (školská jedáleň s kuchyňou, telocvičňa a bazén, spoločenská sála, budova vedenia, hospodárska budova a garáže)
  • ubytovacia časť detí a zamestnancov so zdravotným strediskom

Areál je oplotený čiastočne murovaným plotom v dolnej časti s červeným keramickým obkladom (popri východnej a južnej fasáde základnej školy), čiastočne typovým oplotením z drôteného pletiva a oceľových stĺpikov.

STAV DETSKÉHO MESTEČKA

Areál Detského mestečka v Zlatovciach je v súčasnosti takmer celistvo zachovaný. Urbanistická štruktúra komplexu, rovnako ako priestorovo - hmotová podstata jednotlivých objektov, nebola narušená žiadnymi väčšími stavebnými zásahmi. Hmota jednotlivých pavilónov sa zachovala po stránke konštrukčnej, dispozičnej a z veľkej časti i materiálovej. Nezmenené zostalo funkčné využitie väčšiny objektov, v areáli dodnes funguje základná škola, materská škola a detský domov. Funkciu zmenil objekt vrátnice (dnes predovšetkým sklad nábytku) a lôžková časť. Nad zdravotným strediskom (dnes ubytovacie priestory pre plnoletých chovancov zariadenia). Pozmenené bolo i využitie objektov spoločného vybavenia obytných skupín pre 7 až 18 ročné deti (pôvodne klubovne určené pre voľnočasové aktivity, dnes spoločenská sála, centrum pre deti s autizmom, posilňovňa a miestnosť pre návštevy).

Fyzický stav konštrukcií objektov je v celku dobrý, problém však predstavuje nízka kvalita použitých dobových materiálov a degradácia niektorých konštrukcií plášťa. Problematické sú predovšetkým okenné výplne a presklené steny z oceľových profilov, ktoré stratili svoju izolačnú vlastnosť a v súčasnosti spôsobujú masívne úniky tepla. Rovnaký problém predstavujú oceľové okná vyplnené copilitom. Na niektorých objektoch už došlo k výmene pôvodných oceľových okenných otvorov za plastové, ktoré väčšinou opakujú pôvodnú (červenú) farebnosť okenných rámov, nerešpektujú však pôvodné členenie zasklenej plochy. (Okná boli kompletne vymenené na obytných bunkách I.-IV./škôlkach, na dome XII. a čiastočne aj v priestoroch umyvární a WC ostatných obytných buniek a základnej školy.)

Ďalší problém predstavuje zatekanie plochých striech, spojený s nutnosťou výmeny strešných krytín na väčšine objektov. (Okolo roku 2000 bola menená krytina na spoločenskej sále a objekte spoločného vybavenia obytnej skupiny I., v rokoch 2004-2007 na strechách základnej školy. V rokoch 2015-2016 boli vymenené strechy na niektorých bunkách) Problematická je aj postupná degradácia materiálov strešných svetlíkov a s tým spojená strata tesniacej vlastnosti (v objekte školskej kuchyne, telocvične s bazénom a v priestoroch školy).

V interiéroch objektov boli čiastočne nahradené originálne interiérové prvky. Jedná sa predovšetkým o pôvodné nábytkové zariadenie. Kompletne zachovaný je červený keramický obklad v exteriéri i interiéri objektov, čierne čadičové podlahy vo vestibule jedálne, spoločenskej sály a na chodbách budovy vedenia, drevené podhľady a obklady z červeného smreku, drevený "kazetový" podhľad v spoločenskej sále s pôvodným osvetlením, alebo dekoratívna drevená stena vo vstupnom vestibule základnej školy. Postupne nahrádzané je predovšetkým zariadenie obytných buniek a školských tried.

Využitie Detského mestečka

Areál má z veľkej časti zachovanú pôvodnú funkciu, dodnes tu funguje základná škola, materská škola a detský domov.

ODÔVODNENIE NÁVRHU:

Špecifikácia pamiatkových hodnôt

Urbanistická hodnota

Areál Detského mestečka je situovaný v bezprostrednej väzbe na občiansku výstavbu Zlatoviec, čím sa s okolitým architektonickým kontextom spája do organického celku. Jeho rozvoľnená urbanistická koncepcia nadväzuje na neskoro modernistické trendy vo svetovej architektúre.

(V rámci európskeho kontextu by sme obdobnú koncepciu detského domova našli v nemeckom Kleve. Je ňou SOS dedinka Materborn /H. Deilmann, P. Junglas, C. Drksen, J. Beuing, 1972/. Šestnásť tzv. rodinných domov, základných buniek areálu, tu doplnilo centrálne situované námestie s objektami vedenia a administratívy. Koncepcia je podobná rozdelením obytnej časti areálu do malých buniek, rovnako ako rozvoľnenou pôdorysnou štruktúrou, vytvárajúcou na zelenej ploche areálu hravý ornament. Ešte mladším príkladom je SOS dedinka v Doubí pri Karlových Varoch (K. Koutský, J. Kozel, 1969 - 1971). Jedná sa o súbor 12 dvojpodlažných obytných domov s objektami spoločenského centra, ktorý predstavuje svojbytne využitú inšpiráciu brutalizmom. Areál je takisto vystavaný na osnove rozvoľneného urbanistického plánu.)

Základné členenie areálu na časť obytnú, centrum so spoločným vybavením a deväťročnú základnú školu je prehľadné, proporčne vyvážené, funkčné a vhodne psychicky gradované. Základná škola je situovaná v nástupnej časti areálu, v dôsledku čoho je dobre prístupná aj žiakom z okolitých obcí. Od základnej východozápadnej osi areálu (predĺžená línia ulice Na Dolinách) sa odvíja premyslená štruktúra peších chodníkov, ktorá účelne distribuuje pohyb v rámci celého mestečka. Urbanistické riešenie pracuje i s vhodným situovaním zážitkových priestorov námestí a to v rámci areálu ako celku i v jeho parciálnych častiach (jednotlivé obytné skupiny).

Architektonická hodnota

Pavilónové riešenie člení komplex na samostatné, stavebne oddelené, prízemné, alebo dvojpodlažné objekty malého objemu. Civilne riešené hmoty areálu sa vyhýbajú monumentálnej osovej dispozícii a približujú sa ľudskému (detskému) merítku. Kompozícia hmôt jednotlivých pavilónov, vystavaných na základe rozvoľnenej pôdorysnej štruktúry, vytvára pôsobivú architektonickú figúru. Konfigurácia základných stereometrických útvarov je rytmizovaná plastickými architektonickými detailmi, prostredníctvom ktorých dochádza ku gradovaniu a vzájomnému vyvažovaním horizontál a vertikál, ktoré sa v rôznych obmenách uplatňuje v celom areáli mestečka. Kombinácia pohľadového betónu, bielej hrubozrnnej omietky, keramického obkladu, dreva a kovu na zasklených plochách je použitá na všetkých objektoch, čím sa vytvára jednotný charakter celého komplexu. Kombinácia materiálov sa dôsledne používa v exteriéroch i interiéroch.

Zoskupením objektov spoločného vybavenia okolo vyvýšenej terasy s amfiteátrom sa autorom podarilo vygradovať celkové priestorové pôsobenie areálu. Vytvorili tak špecifickú atmosféru centrálne situovaného námestia s celou škálou praktického využitia exteriérov.

Výtvarná hodnota

Výtvarná hodnota areálu spočíva predovšetkým v dotvorení areálu dielami, ktoré vzišli zo spolupráce s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave. Vznik týchto diel bol daný legislatívou z polovice šesťdesiatych rokov, ktorá ukladala povinnosť využiť určité percento z celkového rozpočtu na financovanie výtvarnej výzdoby architektúry. (Základným predpisom bola tzv. Hlava V súhrnného rozpočtu stavby v stavebnom zákone.)

V priestore centrálne situovanej terasy mestečka bola umiestená monumentálna, organicky tvarovaná socha akad. sochára Karola Lacka, ktorá vhodne dopĺňa zážitkový priestor námestia a vytvára charakteristickú figúru diaľkových pohľadov. Čelné fasády buniek ubytovacej časti areálu doplnila séria šestnástich keramických reliéfov od I. Bizmayera, ktoré nie sú iba výtvarnou súčasťou architektúry, ale aj funkčným orientačným systémom. Na severnej stene vestibulu spoločenskej sály je osadená drevená dekoratívna stena s kompozíciou stereometrických útvarov vytvárajúcich štylizovanú siluetu mesta Trenčín, objekt spoločného vybavenie štvrtej obytnej skupiny (miestnosť pre návštevy) bol dotvorený keramickou mozaikou s expresívne poňatým abstrahovaným figuratívnym námetom.

Umelecko-remeselná hodnota

Areál je hodnotný aj ako ukážka komplexného a funkčného riešenia dobových interiérov. Kolektív architektov (P. Brtko, V. Cvengrošová, P. Černo) navrhli širokú radu vstavaných i voľne stojacich zriaďovacích prvkov, určených do všetkých objektov areálu (čalúnený sedací nábytok, úložné policové i skriňové systémy, ale aj riešenia podhľadov, obkladov a dekoratívnych drevených stien). Úložné riešenia kombinujú drevené plochy s polo-matnými laminátovými časťami (dvierka, zásuvky) svetlých pastelových farieb (modrá, zelená, žltá, šedá). Zachované kusy nábytku sú dôležitým dokladom smerovania nábytkového dizajnu začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Spoločenská hodnota

Detské mestečko v Zlatovciach je prvou a zároveň poslednou realizovanou stavbou tohto druhu na Slovensku. Projekt mal ambíciu priblížiť výchovu v inštitucionalizovaných podmienkach bežnému rodinnému životu. Hlavnými princípmi tohto experimentálneho typu opatery bolo poskytnúť dieťaťu trvalú manželskú dvojicu, dať mu trvalé postavenie v skupine a to v trvalom prostredí. (ČENEK, 1970, s.2). Jednotlivé obytné bunky boli dimenzované pre malé skupiny detí (20-21) a vychovávateľsko-manželskou dvojicu. Prostredníctvom opatery v náhradnej rodinnej starostlivosti získali deti základné predpoklady pre vytváranie morálnych vzťahov, návykov a možnosť identifikácie vzhľadom na pohlavie rodičov (BRTKO, REŽUCHA, 1969).Vzniku Detského mestečka predchádzal prieskum o detských domovoch a následná analýza stavu v rámci danej problematiky. Hodnota celého projektu spočíva aj v komplexnosti riešenia, pri ktorom sa realizácia oprela o výskum v teréne a teoretické poznatky. Architekti v návrhu uplatnili poznatky z realizácií typológie doma i v zahraničí, čo vytvorilo predpoklady pre vytvorenie zariadenia celkom novej kvality. Nakoľko sa rátalo aj s prítomnosťou detí z prirodzených rodín zo Zlatoviec, Záblatia a Orechového, areál deťom poskytoval aj možnosť socializácie v širšom kontexte.

Prírodno-krajinárska hodnota

Areál Detského mestečka ponúka pohľady na Považské pohorie, ale i siluetu Trenčianskeho hradu, ktoré dotvárajú celkovú atmosféru miesta. Vzhľad komplexu bol dotvorený rozsiahlymi zelenými plochami, zatrávnenými terasami a výsadbou parkovej zelene. Koncepcia areálu tak spája nízke obytné pavilóny s polyfunkciou za výrazného uplatnenia zelene v exteriéroch. Táto snaha o vytvorenie esteticky hodnotného priestoru pre bývanie približuje projekt detského mestečka ku koncepcii záhradných miest, rozvíjanej už od prelomu 19. a 20. storočia.


PREDMET OCHRANY AREÁLU DETSKÉHO MESTEČKA

Areál

  • rozvoľnená štruktúra urbanistického rozvrhu areálu delená na tri celky: školu, centrum s budovami spoločného vybavenia a ubytovaciu časť,
  • silueta areálu, radenie jednotlivých pavilónov a ich výšková hladina,
  • vyvýšená terasa centra, námestia obytných skupín a ich prepojenie sieťou peších chodníkov,
  • sadovnícke úpravy a zelené terasy vypĺňajúce priestranstvá medzi pavilónmi.

Objekty

  • podlažnosť, výška a celková priestorovo - hmotová podstata objektov,
  • typ zastrešenia (plochá strecha),
  • všetky horizontálne a vertikálne konštrukcie,
  • dispozičné riešenie (traktovosť a situovanie priestorov v rámci dispozície objektov),
  • členenie, rytmus a materiálové stvárnenie všetkých fasád,
  • situovanie, rozmer a farebnosť okenných, dverných otvorov a zasklených stien,
  • všetky výtvarné súčasti architektúr,
  • vstavané i voľne stojacie interiérové vybavenie,

Zhodnotenie významu

Komplex Detského mestečka je jedným z dôležitých dokladov smerovania architektúry v 60-tych a prvej polovice 70-tych rokov. Ilustruje vyrovnávanie sa doby s novými témami, potrebami a s tým spojeným novým riešením starých typológií. Zo šiestich zamýšľaných areálov je Detské mestečko u nás jediným realizovaným. Jeho hodnoty však ďaleko presahujú kontext súdobého Československa. Koncipovanie návrhu a výstavba celého projektu sú spojené s teoretickým bádaním a štúdiom tejto typológie v celej Európe. Areál je takisto príkladom funkčného a po všetkých stránkach vydareného sociálneho experimentu - výchovy detí bez zázemia v náhradných rodinách. Projekt architektov Brtka a Režuchu vytvoril hmotné prostredie, ktoré poskytlo jeho obyvateľom najlepšie predpoklady pre plnohodnotný život v kultivovanom prostredí, ktoré je dôležitým faktorom pri vývoji a osobnostnom formovaní človeka. Pre úroveň riešenia celkového urbanistického konceptu, rovnako ako architektonické, technické a výtvarné zvládnutie detailov, bol projekt v roku 1974 ocenený cenou Dušana Jurkoviča.

NÁVRH OPATRENÍ

Vyhlásením areálu Detského mestečka za národnú kultúrnu pamiatku budú všetky stavebné zásahy a úpravy týkajúce sa ochrany a zlepšenia jej stavu vykonávané v zmysle § 32 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

Záver

Pre Doc. PhDr. Dobromilu I. Vaňkovú, CSc., Ing. Arch. Petra Brtku a pána Štefana Rehákabolo ťažké, keď sa dozvedeli, že časť areálu Detského mestečka ponúkali do dražby ako predaj prebytočného majetku štátu, ktorý ma neklamnú výpovednú hodnotu.

Celosvetový unikát Detské mestečko Trenčín-Zlatovce sa stalo dňa 8. novembra 2017 národnou kultúrnou pamiatkou SR. Súčasný stav Detského mestečka je stále neutešený, viaceré objekty (budovy) sú posprejované vandalmi a pomaličky chátrajú. Preto je až neuveriteľné, že Detské mestečko je ohrozené zánikom ako nepohodlné a nechcene dieťa spoločnosti.

UPSVaR SR zápis Detského mestečka do zoznamu národných kultúrnych pamiatok pre Slovenskú televíziu (STV) nekomentovalo. Areál postupne vysťahujú. Jana Lukáčová (hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych veci a rodín) pre Slovenskú televíziu (STV) "Detský domov do roku 2020 opustí priestory Detského mestečka a presťahuje sa do rodinných domov. Z areálom budeme postupne nakladať v súlade zo zákonom.

Odkaz od Doc. PhDr. Dobromili I. Vaňkovej, CSc.

"Nedávno sa mi dostalo do rúk DVD, ktoré ukazuje návštevu bývalého Detského mestečka bývalými zamestnancami (náhradní rodičia na dôchodku). Títo ľudia pri pohľade na súčasný stav zariadenia plakali. Nevedeli pochopiť, kam sa stratila duša Detského mestečka.

Obraciam sa na všetkých odborníkov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z Bratislavy, špeciálni a liečební pedagógovia, učitelia, psychológovia a lekári, nedovoľte zahynúť výnimočnému živému organizmu - Detskému mestečku s unikátnou náhradnou výchovou rodinného typu. Priestor, špeciálne naprojektované domčeky, materiálno-technické vybavenie na rozvíjanie morálnych a osobnostných kvalít ohrozenej budúcej generácie boli vytvorené, existujú, treba ich však udržiavať. Kvalifikovaných rodičov pre výchovu v rodinných bunkách taktiež máme možnosť získať. Pre niektorých to bude aj najlepšia forma zamestnania so srdcom pre ohrozené deti". (Vaňková in Kozoň, 2017)

LITERATÚRA

  • BÁNOVSKÁ, Kveta: Zlatovce - Detské mestečko. In: Osvetová práca. Roč. 39, č. 12, 1989. s. 30-31.)
  • BRTKO, Peter - REŽUCHA, Ľudovít: Detské mestečko Zlatovce. In: Informačný katalóg ÚVPŠKS - 3, Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych stavieb, 1969.
  • BYSTRICKÝ, D.: Detské mestečko Trenčín / Zlatovce. In: Projekt: Slovenská architektonická revue. Roč. 16, č. 8, 1974. s. 8-15.
  • Detské mestečko Trenčín - Zlatovce. Graficky upravil Vladimír Donner, fotograf Jarslav Čenek. Bratislava, ČSTK - Pressfoto,1977. Súbor fotografií.
  • Detské mestečko v Trenčíne. In: Projekt: Slovenská architektonická revue. Roč. 12, č. 4, 1970. s. 154-159.
  • FRANCISCIOVÁ, Irena: Zlatovce - mestečko detí. In: Príroda a spoločnosť. Roč. 28, č. 8, 1979. s. 8-12.
  • CHOVANEC, Viktor: Detské mestečko Trenčín - Zlatovce. In: Vlastivedný časopis. Roč. 28, č. 3, 1979. s. 125-128.
  • ŠLACHTA, Štefan: Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne. In: ASB. Roč. XIV, č. 5, 2007, s.90-91.
  • ŠEFČÍK, Oldřich, BENEŠ, Ondřej: Architektura 60. let: Zlatá šedesátáléta v české architektuře 20. století. Grada, 2008.
  • VAGOVIČ, Vít: Zlatovce 1244 - 1994. LAUGAR, 1994.
  • VÍTKOVÁ, Eva - KADOTOVÁ, Eva: Detské mestečko Trenčín - Zlatovce. In: Československý architekt. Roč. 22, č. 6, 1976. s. 3.
  • KARFÍK, Vladimír, KARFÍKOVÁ, Světla, MARCINKA, Marián: Nové smery vo výstavbe škôl. Vydavateľstvo slovenského fondu výtvarných umení, 1963.
  • Krajský pamiatkový úrad Trenčín: Trenčín, Areál Detského mestečka Trenčín - Zlatovce - zaslanie podnetu na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku SR. 12.12.2016.
  • KOZON, Antonín a kol., Návrat pedagogiky do detských domovov. Vydavateľstvo SpoSoIntE. ISBN 978-80-89533-22-0, Trenčín 2017.