Problémy, state  PROBLÉMY MALOLETÝCH MATIEK Daniela BAKOVÁ

14.02.2018

Pôrod v skorom vekupredstavuje mnohodimenzionálny jav, ktorý vyvoláva väčšie alebo menšie problémy,prináša množstvo otáznikov a črtajúcich sa problémov pre jednotlivca, najmä pre neplnoletú matku.Mohli by sme konštatovať, že spoločnosť si už zvykla na skorú graviditu u dievčat rómskeho pôvodu, ktoré sú vo veku 12+, pričom sa tento problém vyskytuje aj u dievčat, ktoré do Rómskeho etnika nepatria. Naskytuje sa otázka, čo tento jav spôsobuje? Ide o skorú sexuálnu zvedavosť? Znásilnenie? Problémy v rodine? Chýbajúca láska a starostlivosť zo strany rodičov, v spojitosti s prílišnou voľnosťou, alebo autoritatívnym štýlom? Psychická porucha? Prostitúcia?Nevedomosť v oblasti užívania antikoncepcie? Iste by som mohla vymenovať veľmi veľa príčin, ktoré som skúmala i výskumne.

Aj v dnešnej dobe patrí medzi základné hodnoty, to najdôležitejšie, hodnota materstva. Napríklad mladé rómske dievča má byť v prvom rade vychovávané k tomu, aby sa stalo dobrou matkou. "V hodnotovom systéme rómskej rodiny je tiež nepredstaviteľné, že by sa žena mala vzdelávať, pretože má byť pripravená predovšetkým na rolu matky." (Nemec, 2010, s. 109 - 110).Neplnoleté dievčatá vo veľmi skorom veku zistia, že priateľstvo s chlapcom, už nie je len o vzájomnom pozeraní si do očí. Mnoho prípadov končí smutne, rozchodom partnerov, pretože z ich vzťahu sa veľmi rýchlo vytratilaláska a túžba hľadieť tým istým smerom. Ten smer je veľmi podstatný, lebo aj keď občas zídeme z cesty, ale poznáme smer, dostaneme sa do cieľa - kam chceme ísť. Toto spolužitie nie je späté s manželskou zmluvou, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí.

Ako dobre vieme, manželstvo vzniká platným a zákonne uznávaným uzavretím dohody, ktorá manželov spája do jedného zväzku. Tento vzťah muža a ženy by mal byť svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný. V kresťanskom manželstve sú manželia osobitnou sviatosťou posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu. Manželstvo uzavreté medzi mužom a ženou predstavuje v spoločnosti inštitúciu, ktorá je založená aj na dôvernom spoločenstve manželského života a lásky. Jej fungovanie by malo byť v centre každej spoločnosti, našej nevynímajúc. Aj v manželskom živote môžu vzniknúť určité nezdravé situácie, ktoré treba riešiť. Môže sa napríklad stať, že z nejakých príčin sa manželský život stane neznesiteľným, ba až nebezpečným pre niektorú manželskú stránku, alebo sa z určitých príčin rozpadne manželské spolužitie, pričom dochádza k rozvodu, ale čo v prípade neplnoletosti? Tu nemožno hovoriť o manželskom spolužití, keďže mladé dievča ešte nedovŕšilo ani vek, kedy by mohla uzavrieť manželský zväzok.Zákon o rodine umožňuje uzavrieť manželstvo aj mladším osobám ako 18 rokov, musia však byť staršie ako 16 rokov. Uzavretie manželstva takejto osoby musí súčasne povoliť súd.

Hlavnou príčinou rozpadu je väčšinou rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, ale aj ekonomická povinnosť postarať sa o prichádzajúce dieťa. Z hľadiska reprodukcie obyvateľstva, ale i z hľadiska napĺňania ďalších funkcií rodiny (ekonomická, výchovná - socializačná, psychologická,...), ide o neprirodzený jav, ktorý postihuje celú súčasnú rodinu, v ktorej sa neplnoletá matka nachádza, prípadne spoločnosť.

Ide o vážny celospoločenský problém, ktorý je už dlhé roky predmetom viacerých odborných diskusií na rôznych úrovniach. V minulosti bol tento problém tabu. Mať dieťa bez manželského zväzku predstavoval hanbu a celospoločenské poníženie. Ženy skončili neraz bez peňazí a perspektívy do budúcnosti. Dnes sa už tento problém nepovažuje za žiadnu stigmu-dovolím si tvrdiť, že u Rómskych neplnoletých matiek predstavuje tento jav niečo normálne, vychádza z dlhodobého ba až generačného nazerania na povinnosť ženy priniesť na svet potomka.

Rodina u Rómskeho etnika predstavuje silný zväzok všetkých jej členov, ktorí sa navzájom starajú o seba aby prežili, vzájomne sa vhodne dopĺňajú a podporujú.Úlohou ženy je zaistiť chod domácnosti a starostlivosť o potomkov. Ich úlohy sú pevne dané.Pre súčasné moderné nerómske ženy je dôležité rozumieť si s partnerom a v spoľahnutí sa na neho. Vďaka emancipácii sa ženy stali menej závislými od mužov, a teda aj od manželského zväzku, ale v prípade neplnoletosti sú tieto dievčatá na niekom závislé. Nemôžu a nie sú schopné naplniť tradičnú mužskú úlohu - materiálne zabezpečiť seba a dieťa. Potrebujú podporu, tzv. zrýchlené dozretie osobnosti, aby boli schopnéhmotného zabezpečenia a prípravy budúcnosti pre nový život. Dnešné vzťahy kladú veľké nároky na oboch partnerov, lenže v takýchto prípadoch dochádza skôr k strate súdržnosti partnerov, stráca sa porozumenie, láska a vzájomná tolerancia. Ak sa jeden z dvojice cíti nespokojný, odísť je oveľa ľahšie. A to začína platiť aj pre ženy v zrelom veku. Mnohé dospelé ženy sú dnes samostatnejšie a nezriedka finančne sebestačné, ale u neplnoletých žien sa ťažko hovorí o samostatnosti a nezávislosti. Musia sa prispôsobiť novým meniacim sa nárokom, predstavám a očakávaniam, ktoré sú na ne kladené.Tiež sa musia rýchlejšie adaptovať na nové podmienky, postupy a využívať všetky prostriedky naplno, ktoré im v ich situácii ostali. Rozchod partnerov sa nezaobíde bez prítomnosti mechanizmov, ktoré riadia aj naše emocionálne cítenie, myslenie a konanie. Mnohí psychológovia v tejto problematike radia, aby sa človek oboznámil s priebehom psychických kríz, ktoré sú pre toto obdobie príznačné. Povedomie o tejto životnej kríze sčasti pomôže preniesť sa cez bolestné a neradostné obdobie, ktoré si vyžaduje čas na liečenie duše a srdca nielen u dospelého jedinca, ale aj u dieťaťa. Jednotlivci prežívajúci obdobie rozchodu sa stretávajú s úzkostnými stavmi, ktoré môžu zapríčiniť aj ochorenie, čím sa vnútorný stav prežívania cez krízu iba maskuje. Narastajú tak rôzne príznaky a pocity stresu, ktoré sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi.Častým javom je to, že mnohí mladí ľudia sa skôr pohádajú a medzi sebou už nekomunikujú. Partner väčšinou opúšťa neplnoletú matku.

Súčasné poznanie v problematike tehotenstva a materstva u maloletých osôb

Podľa trestného zákona platného v Slovenskej republike je pohlavný styk s dievčaťom mladším ako 15 rokov posudzovaný ako trestný čin patriaci do oblasti kriminality. V tomto ohľade sa daná problematika dotýka právnej oblasti, čo je len jedna z mnohých čiastkových oblastí, ktoré sú s neplnoletou graviditou a maloletým materstvom spojené. Gravídne dievčatá príp.neplnoleté matky pod 15 rokov tvoria špecifickú skupinu maloletých dievčat. Špecifikum tejto skupiny dievčat spočíva v zákonom stanovenej hranici pohlavného styku, a to hranicou 15-tich rokov.

V Slovenskej republike narastá rôznorodosť detskej populácie. V populácii detí sa zvyšuje zastúpenie najmä rómskych detí (predovšetkým v rámci najmladších ročníkov) a narastá regionálna rôznorodosť (nerovnomerné rozloženie detí na území SR). V pôrodnosti na Slovensku sa dlhodobo prejavujú významné diferencie podľa etnicity a regiónov, ale aj podľa veľkosti sídla (mesto - dedina) - vedie to ku zmenám v štruktúre detskej populácie.(Bodnárová - Filadelfiová, 2004).

Z dôležité považujem spomenúť, že gravidita a materstvo u neplnoletých žien sa týka približne 2000 maloletých dievčat ročne, z toho zhruba 1000 dievčat ukončí tehotenstvo pôrodom, ostatné potratom. Ak porovnáme neplnoletú graviditu a materstvo s inými európskymi krajinami, nie sme v našich podmienkach na popredných priečkach. Len pre porovnanie v Anglicku, je tento jav značne oveľa viac rozšírený, kde vo veku do 18 rokov rodí 2x viac dievčat než v Nemecku - 3x viac ako vo Francúzsku a 6x viac ako v Holandsku. Tento jav stále narastá. V celosvetovom meradle otehotnie neplánovane 15 miliónov maloletých dievčat. (Kehl, 2004). Tehotenstvo a materstvo u maloletých osôb sa v našich podmienkach vzťahuje aj na dievčatá, ktoré majú určité rodinné zázemie a sú gravidne. Tiež sem patria dievčatá, ktoré z rozličných dôvodov nežijú so svojimi rodinami a svoje detstvo alebo, jeho časť trávia v ústavných zariadeniach. zo sociálneho hľadiska sú síce značné podporné intervencie.

U maloletých tehotných dievčat a matiek však nefunguje účelový model - sexuálna aktivita → oplodňujúca súlož → počatie vyplývajúce z rozhodnutia mať deti. Žena je schopná rodiť iba počas plodného obdobia, v období od tzv. pohlavnej zrelosti (cca od 12-tich rokov) do menopauzy (cca do 50 rokov). Plodné obdobie žien je vyjadrované od 15-49 rokov. V reáliách rodia ženy vo vekovom rozložení medzi 18 - 40 rokom ich veku. (Rabušic, 2001).

Môžeme maloletých rodičov považovať za dospelých?

V odbornej literatúre i keď staršieho dáta, sa nachádza tenzia medzi identitou dieťaťa a dospelého. Podľa Murcotta (in Schofield, 1994) je nemožné byť súčasne dieťaťom a dospelým. Z výskumu (Schofielda, 1994) vyplýva, že sa maloleté matky pohybovali medzi rolou dieťaťa a dospelého (napr. uplatňovanie študentských zliav, tehotenstvo, dojčenie a potom študijné povinnosti). Na strane druhej sa však väčšina týchto dievčat už pred otehotnením pohybovala vo svete dospelých - mali dlhodobé vzťahy s chlapcami, s ktorými mali taktiež pohlavný styk, trávili väčšinu času mimo domova - v škole, s priateľmi, starali sa o mladších súrodencov a domácnosť. Cesta k dospelosti bola teda procesom, ktorý sa začal už pred otehotnením. Proces prechodu od detstva k dospelosti by sme mohli chápať ako gradujúci proces smerujúci do pohlavnej vyspelosti.

Mnoho odborníkov v danej oblasti sa zmieňuje o fakte, že tieto dievčatá veria, že materstvo je ich osud a je tiež hlavným zdrojom naplnenia bytia ženy. Nie je potrebné hľadať ani rasový rozdiel v tomto presvedčení, proste budúca matka podlieha síce určitej neistote, ale na druhej strane aj predstave, že mať dieťa je len o príjemnej starostlivosti a kočíkaní. Ako je tomu v predčasnej sexuálnej aktivite u jednotlivcov je u každej ženy otázne, lebo predčasné materstvo nie je všeobecne vnímané ako znak dospelosti, ale skôr ako znak poruchového správania. Coyne sa vo svojom výskume pýtala 30 matiek v školskom veku, aby opísali škálu rovnovážnych pozitívnych aspektov ich skúsenosti bytia matkou. Hoci niektoré z opýtaných hovorili o tejto úlohe ako, že "majú viac práce než predpokladali", všetky identifikovali túto skúsenosť ako pozitívny element. Pocitovo a cez emócie spájali maloleté matky svoju novú rolu s vyspelosťou a zmyslom života. Nesúviselo to len s rolou starať sa o dieťa, ale aj s väčšou prípravou na skúšky (zodpovednejší prístup k štúdiu) a vážnym premýšľaním o kariére. Coyne sa pozrela aj na postavenie maloletých matiek z pozície bezstatusovej: "Maloleté matky si neuvedomili sociálnu realitu tehotenstva a materstva v neplnoletom veku, podcenili potenciálne výsledky sexuálnej aktivity, neuvedomili si to objektívnym pohľadom, ale iba subjektívne cez aspekt materstva, a to že si dieťa zasluhuje prvenstvo a súčasne, že ony samotné strácajú vlastný privilegovaný status dieťaťa." (Coyne in Schofield, 1994, s.33).Coyne tiež upozornila na skutočnosť, že matky v školskom veku už nemajú štatút dieťaťa a zároveň im nie je v spoločnosti prisudzovaná dospelá rola, spoločnosť ich teda nepovažuje za matky. Väčšinou sa dievčatá tešili z oboch pozícií súčasne - byť dcérou (dieťaťom), ale zároveň s nimi zaobchádzali ako s dospelou (s matkou) a predpokladali pohyb fyzickej separácie od rodiny. Snahou Coyne bola depatologizácia veľmi mladých matiek. (Schofield, 1994).

Výskumníci Simms a Smith sa pýtali 533 mladistvých matiek v čase, keď už mali staršie deti a to vo veku okolo 4 mesiacov. Zo strany matiek sa objavovali pozitívne prejavy v plánoch do budúcna - uvádzali, že deti zlepšili kvalitu ich života a nepredvídali väčšie problémy v blízkej budúcnosti. Rozhovory s týmito matkami boli zhruba po roku zopakované a v tejto dobe už niekoľko žien potvrdilo nepríjemnú skúsenosť, avšak väčšina bola spokojná so svojím životom a svojou voľbou. (Schofield, 1994).

Baltimorská štúdia prišla so zaujímavými výstupmi z hľadiska dlhodobých následkov skorého materstva. Zistilo sa, že hoci boli mladé matky v znevýhodnenej pozícii v mladistvom veku v porovnaní so svojimi rovesníkmi, mnoho matiek sa vrátilo späť do školy, našli si zamestnanie a ukončili pôrodnosť po jednom či dvoch deťoch. Tieto zistenia sú dôležité, lebo materstvo môže byť chápané ako konečná cesta u maloletých dievčat, ktoré majú dieťa v tak mladom veku. 90% z ich životného scenára má splnených viac životných zmien než ich to ešte len čaká. (Schofield, 1994).Hoci gravidita a materstvo u maloletých osôb v slovenskej literatúre priamo označovaná za sociálny problém nie je, môžeme nájsť jeho zaradenie v oblastiach problémového, rizikového či kriminálneho správania, v sociálnej deviácii a v oblasti osamelého rodičovstva, ktoré už býva za sociálny problém považované a je tak podchytené i v právnej terminológii.Macek (2003) uvádza graviditu maloletých dievčat v spojitosti s problémovým či rizikových správaním vo vývojovom období dospievania. Maloletá gravidita a materstvo ako sociálny problém s ktorým sa neplnoletá dievčina stretáva možno označiť za problém, ktorý vzniká od začiatku zistenia svojho tehotenstva. Tehotenstvo u maloletých osôb je limitované nielen nízkym vekom z hľadiska vývojového, ale je spojená s radom obmedzení v najrôznejších oblastiach. Neplnoletá dievčina je materiálne, ale aj emocionálne závislá na svojej rodine / svojich najbližších, nie je zárobkovo činná, dokončuje si povinnú školskú dochádzku, či študuje strednú školu. Nie je pripravená sa bez pomoci okolia zhostiť svojej novej rodičovskej role - role matky, vzhľadom k svojmu nízkemu veku a nedokončenému pohlavnému, psychickému a sociálnemu zreniu.

Rodičovstvo u maloletých osôb môžeme v právnej rovine zaradiť do oblasti osamelého rodičovstva, lebo maloleté matky, sú vo väčšine prípadov slobodné a nie vždy vychovávajú dieťa za účasti partnera. V literatúre sa objavuje i pojem "spolužitie so sociálnym štátom", ktorý reprezentuje ženy z nižších sociálnych vrstiev, ktoré sú osamelými matkami, a ktoré sa v podstate "vydali" za sociálny štát. Osamelými či osamotenými rodičmi sa zaoberajú tiež autorky Kodymova a Koláčková (2005). Vymedzujú tak rodičov, ktorí nežijú s partnerom, sú teda slobodní, rozvedení či vdovci. Mať dieťa za slobodna a využívať tak možnosti sociálneho štátu, predstavuje pre nich prijateľnú reprodukčnú stratégiu. (Mareš, 2003).

Osamotené rodičovstvo so sebou nesie značné riziká súvisiace s nezamestnanosťou, nedostatočným bývaním, sociálnou izoláciou, chudobou a sociálnym vylúčením, chýba mužský vzor v rodine, čo môže viesť k zvýšeným výchovným problémom a zvýšenej delikvencii mládeže. Závažnejšia sa však javí ekonomická nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje nedostatočnými príjmami, prípadnou nezamestnanosťou (neatraktívnosťou osamoteného rodiča na trhu práce), nevhodnou bytovou situáciou (napr. viacgeneračné spolužitie) a s tým súvisiacim nedostatočným životným štýlom.

Legislatívne nároky pre slobodné matky

Bez ohľadu na to, či sa dieťa narodí manželom alebo nemanželskému páru, predpokladá sa účasť oboch rodičov nielen na výchove a výžive potomka, ale aj vzájomnej pomoci pri starostlivosti o rodinu. Pokiaľ otec dieťaťa nereflektuje na svoje povinnosti, poskytuje právnu ochranu nevydatej matke dieťaťa Zákon o rodine. Priznáva jej nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa. A to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči dieťaťu. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. (§ 74 ods. 1 Zákona o rodine).

Výživné pre slobodnú matku sa poskytuje bez ohľadu na to, či sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo žijú v mimomanželskom vzťahu, zákon o rodine predpokladá účasť oboch rodičov nielen pri výchove a výžive potomka, ale aj vzájomnej pomoci pri starostlivosti o rodinu. Kým pre manželov platí vzájomná vyživovacia povinnosť, Zákon o rodine nevydatej matke priznáva nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa. A to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči dieťaťu.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke ak otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (§ 74 ods. 1 Zákona o rodine). Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. (§ 74 ods. 2 Zákona o rodine).

Kým otcovstvo nie je určené, súd môže priznať tehotnej žene.

- právo na príspevok na výživu,

- príspevok na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,

- vrátane sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka (v prípade osamelej ženy je to 37 týždňov, ak žena porodí dve a viac detí a aspoň o jedno z nich sa stará, 43 týždňov). Návrh môže podať iba tehotná žena, nie žena po pôrode, to znamená, tieto nároky sú časovo ohraničené na tehotenstvo ženy.

Súd sa bude v konaní zaoberať nárokmi tehotnej ženy, nie otázkou určenia otcovstva. Nebude zisťovať, či označený muž je alebo nie je otcom dieťaťa, ale či je jeho otcovstvo pravdepodobné (či s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa). Ak by došlo počas konania k určeniu otcovstva, matka dieťaťa si môže uplatniť na súde nároky podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine.

Viaceré zákony prihliadajú na situáciu, kedy rodič vyživuje a vychováva dieťa sám. V tejto súvislosti sa v právnych predpisoch používa termín "osamelý rodič" (osamelý zamestnanec, osamelý poistenec). Hovorový termín "slobodná matka" sa nepoužíva. Všetkým rodičom rovnako. Žiadne špeciálne štátne sociálne dávky, ktoré by si mohla žena uplatniť z titulu, že je "slobodná matka," neexistujú. Výška štátom poskytovaných sociálnych dávok určená rodičovi je jednotná, bez ohľadu na manželský/nemanželský pôvod dieťaťa. Či dieťa porodí matka vydatá, slobodná, rozvedená alebo ovdovená, či sa o dieťa stará otec ženatý, slobodný, rozvedený alebo ovdovený, na výšku sociálnych dávok určených pre rodiča to nemá vplyv.

Osamelý rodič sa zvýhodňuje. Niektoré právne predpisy (Zákonník práce, zákon o sociálnom zabezpečení) prihliadajú na osamelosť rodiča a osamelému rodičovi priznávajú viac nárokov ako rodičovi, ktorý žije v manželskom alebo mimomanželskom zväzku (druh/družka). Tieto nároky sa týkajú napríklad dlhšej materskej dovolenky, či dlhšej podpornej doby poberania materského.

Osamelý rodič má dlhšiu materskú dovolenku. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

Osamelý rodič môže materské poberať dlhšie. Poistenkyňa má nárok na materské v trvaní 34. týždňov. Ak je poistenkyňa osamelá, má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ktorý zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o jedno z nich sa stará, táto, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Kto je osamelý rodič? Osamelý zamestnanec, tak ako ho definuje § 40 Zákonníka práce, je zamestnanec (muž/žena), ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený, rozvedený alebo je osamelý z iných vážnych dôvodov. Táto definícia platí aj pre osamelého poistenca (na účely zákona o sociálnom poistení).

Nezrelá sexualita

S problematikou nezrelého tehotenstva a materstva je úzko spojená aj problematika nezrelej sexuality. U neplnoletých dievčat, ktoré začnú sexuálnu aktivitu a nepoužívajú žiadnu antikoncepčnú metódu (prípadne ju používajú nedostatočne) predstavuje riziko možného otehotnenia veľké percento. Sexuálny styk praktizovaný pred uzavretím manželstva sa rozšíril do rôznych vekových skupín dnešných mladých ľudí bez ohľadu na pôvod. Doba, kedy žena či muž zahája sexuálnu aktivitu, je regulovaná rôznymi normami. Dovolím si pripomenúť slová Chmelíka (2003, s. 13), ktorý: "Sexuálne správanie vo všetkých kultúrach podriaďuje sa všeobecne uznávaným mravným a právnym normám." V Slovenskej republike je začiatok pohlavného života upravený trestným zákonom. Zákon hovorí, že k trestu pohlavného zneužitia sa dopustí, ten kto vykoná súlož s dieťaťom mladším ako pätnásť rokov, alebo kto si iným spôsobom pohlavne nezákonne prisvojí osobu. Tento páchateľ sa potrestá odňatím slobody na jeden rok až osem rokov. Charakteristickým znakom trestných činov pohlavného zneužívania je príležitostné konanie, alebo konanie založené na zvedavosti. Príčinou býva silný citový vzťah páchateľa a obete, napríklad sa kľudne môže jednať len o prvú lásku. Dôležitý je aj postoj zdravotníkov a od nich často závisí aj samotné nahlásenie tohto aktu ako trestného činu.

Informácie týkajúce sa ľudskej sexuality spojené so začatím sexuálneho života by nielen dospievajúci, ale predovšetkým už deti mali získať v prvom rade od svojich najbližších, teda od rodiny. Pokiaľ je atmosféra v rodine založená na vzájomnej dôvere, je možná komunikácia o intímnych záležitostiach ľudského života. Dospievajúci sa však nachádzajú v zložitom období plnom zmien, kedy dochádza k tzv. kríze autority a emancipácii od rodiny, čo spôsobuje komplikácie v komunikácii medzi oboma stranami. Situácia je teda značne zložitá pre obe strany. Dospievajúci je zmietaný protichodnými pocitmi, hľadá si svoje miesto v živote a rodičia sú mnohokrát zväzovaní hanbou a netrpezlivosťou. Rodičia sú navyše voči svojim deťom v znevýhodnenej pozícii, lebo v období ich vlastného dospievania, bola situácia v oblasti sexuálneho života odlišná. Rady a odporúčania rodičov v oblasti sexuálnej by sa teda mali prispôsobiť súčasnej klíme v spoločnosti a rodičia by taktiež mali svoje doterajšie poznatky obohatiť o poznatky novšie, lebo napr. v oblasti antikoncepčných prostriedkov ide vývoj veľmi rýchlo dopredu.

"Každoročne dôjde na celom svete k pôrodu približne u 16 miliónov adolescentných dievčat pod vekovou hranicou 20 rokov, z toho asi 2 milióny u dievčat pod hranicou 15 rokov." (Formanová, 2014, s.13). Ani Slovenská republika nie je výnimkou vo výskyte tehotenstva a materstva u dievčat v neplnoletom veku. V roku 2013 sa maloletým dievčatám do 18 rokov veku narodilo 487 detí. U dievčat vo veku 15 rokov a menej potom došlo k narodeniu 55 detí (SŠÚ, 2014). Podľa prehľadu Svetovej banky došlo v Slovenskej republike k výraznému poklesu tehotenstva a materstva maloletých. Ako ukazujú zhromaždené údaje, v roku 1994 sa narodilo 31 detí na 1000 adolescentných žien vo veku od 15. rokov. V roku 2013 to bolo už len 5 detí na 1000 žien rovnakého veku. (WB, 2013).

Problematika maloletých matiek sa v Slovenskej republike príliš nerieši. Jedným z dôvodov je nízke štatistické číslo v tejto oblasti a nie je aj príliš veľa štúdií o psychike, či sociálnom cítení takýchto matiek. Oproti iným štátom sa Slovenská republika nenachádza na popredných priečkach maloletých matiek. Podľa najnovších štatistických údajov z roku 2015 najvyšší podiel prvorodených detí u maloletých matiek v rámci celej EÚ zaznamenali v Rumunsku (15,6% z celkového počtu prvorodených detí), v Bulharsku (14,7%), v Maďarsku (11,0%). Slovensko sa nachádza na 21 mieste s celkovým počtom 1,8%. (Vyšetrenie.sk

Pre mnohé neplnoleté matky je jedným z riešení problému interrupcia. Interrupcie, inak tiež umelé prerušenie tehotenstva (UPT), je zákrok, vďaka ktorému zabraňujeme vývoju plodového vajíčka. Interrupcia môže mať dopad na ženu v oblasti zdravotnej (riziko sterility) a v neposlednom rade sa jedná aj o vážnu etickú dilemu. (Pařízek - Ašenbrenerová, 2004).

V Slovenskej republike je v tejto problematike platný Zákon č. 77/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý dopĺňa Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 74/1996 Zb. v platnosti je od 6. 11. 1986. Zákrok je vykonávaný vždy v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach. Žena, ktorá ešte nedovŕšila šestnásť rokov, musí mať na vykonanie tohto zákroku písomný súhlas zákonného zástupcu. Medzi šestnástym a osemnástym rokom by malo zdravotnícke zariadenie ohlásiť daný zákrok zákonnému zástupcovi. V tomto období nie je nutný písomný súhlas zákonného zástupcu. Pokiaľ žena požiada o ukončenie gravidity do 12. týždňa tehotenstva, možno zákrok vykonať bez udania dôvodu. Je nutné urobiť ultrazvukové vyšetrenie na zmeranie plodu, aby bolo možné presne určiť dĺžku tehotenstva. Legálne ukončiť možno graviditu do 11 + 6 týždňa. Po uplynutí 12. týždňa gravidity je možné podstúpiť interrupciu len v prípade genetickej indikácie a to do 24. týždňa tehotenstva. Plod neschopný života, preukázanie ťažkého poškodenia plodu či ohrozený život matky je indikáciou k umelému ukončeniu tehotenstva počas celých deviatich mesiacov. (Chrenková, 2010).

Ak maloleté dievča zistí graviditu ešte v prvom trimestri, rozhoduje sa, či ukončiť graviditu, alebo v nej ďalej pokračovať. Je nutné zvážiť, či je pripravená po psychickej, emočnej, vzťahovej aj materiálnej stránke. Dievča konzultuje všetko so svojimi blízkymi, rodinou, priateľmi či partnerom. Finálne rozhodnutie by však dievča malo určiť samé. Odlišne sa potom s tehotenstvom vyrovnávajú dievčatá, ktoré tehotenstvo zistili už po 12. týždni gravidity a umelé prerušenie tehotenstva bez genetickej indikácie podstúpiť nemôžu. Tlak na psychiku dievčaťa je v tejto chvíli veľký. (Skasková, 2012).

S interrupciou sú späté komplikácie zdravotného charakteru (inkompetencie krčka maternice), tak i psychické ťažkosti. Po umelom ukončení sa môže u dievčaťa prejaviť tzv. postinterupčný syndróm. Psychický dopad na zákrok sa prejavuje napríklad symptómom prežívania žiaľu, ktorý môže vyústiť až v žiaľ patologický, kedy dievča nie je schopné odpustiť sebe, partnerovi či okoliu. Môže sa prejaviť nízke sebavedomie, pocity menejcennosti, až samovražedné sklony. U dievčat dochádza k úbytku váhy, nechutenstvu, nespavosti. (Chrenková, 2010).

Zo štatistických údajov najmä zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR 2009 - 2011 slovenskí adolescenti boli v porovnaní s rovesníkmi z iných krajín EÚ promiskuitnejší. Pritom iba veľmi malá časť, necelých 10% sexuálne aktívnych adolescentov, používali pri pohlavnom styku pravidelne kondóm. Takmer tri štvrtiny opýtaných uviedli, že ho neužívajú nikdy. Táto situácia sa v posledných rokoch postupne mení, stále však trvá reálne ohrozenie značnej časti teenagerov sexuálne prenosnými chorobami, najmä vírusom HIV. Serióznejšiu informovanosť o sexuálnom živote a rizikovom sexuálnom správaní získavajú adolescenti väčšinou až na strednej škole, základná škola tu má zreteľný dlh. To je veľmi neutešená situácia, pretože najrizikovejšie skupiny (promiskuita, konzumácia drog) začínajú sexuálne žiť už okolo 15. roku života a teda ich informovanosť o možnom nebezpečenstve je veľmi nízka. (Weiss, 2010).

Záver

V živote mladých neplnoletých žien s dieťaťom ide o veľmi zložitú situáciu. Život s neplnoletým mladým mužom - adolescentom, príp. starším dospelým mužom, ktorý má zvyčajne nízku kvalifikáciu, alebo dokončené len základné vzdelanie je náročný. Tehotenstvo u maloletých matiek je veľmi náročné na organizmus. Je teda často považované za rizikové, pretože prináša množstvo komplikácií. V skutočnosti maloleté dievčatá často otehotnejú nechtiac a graviditu potom zistia až v neskoršom štádiu tehotenstva. Ďalším dôvodom môže byť prítomná hanba zo samotného gynekologického vyšetrenia a zároveň potvrdenie neplánovanej gravidity, či reakcie okolia na tehotenstvo. Druhým rizikom tehotenstva u maloletých je nízka pôrodná hmotnosť u novorodenca, ktorá býva zapríčinená nedodržaním správneho diétneho opatrenia, nedostatočným príjmom vitamínov a živín potrebných k správnemu vývoju plodu. Toto všetko má vplyv na pôrodnú hmotnosť a správny vývoj orgánov dieťaťa. Ďalšou z príčin nižšej pôrodnej hmotnosti býva aj fajčenie, s ktorým matky len ojedinele prestanú počas tehotenstva. Pokiaľ do tohto obdobia zasiahne tehotenstvo, budúca matka nevie, ako s danou situáciou naloží, a dúfa v pomoc okolia. Bohužiaľ častejšou reakciou je odmietnutie zo strany partnera, či rodiny. Maloleté matky ešte nie sú schopné v tejto situácii po psychickej stránke obstáť, ich rebríček hodnôt sa stále vyvíja. Adolescent je známy svojimi impulzívnymi činmi, ktoré sa samozrejme prejavujú aj u adolescentných tehotných dievčat. Unáhlené rozhodnutia počas tehotenstva môžu mať vplyv ako na vývoj plodu, tak aj na jeho samotný život a zdravie matky. Dôležité je spomenúť ťažší prístup v dokončení vzdelania. Aj keď štát umožňuje vzdelanie neplnoletým matkám na strednej škole alebo strednej odbornej škole prostredníctvom individuálnych plánov, dievčatá najčastejšie ukončia svoje vzdelanie na úrovni základnej školy. Rodiny, z ktorých pochádzajú maloleté matky, bývajú mnohokrát neúplné, rozvedené, znovu rekonštruované či problémové. Neraz sa u rodín objavuje nízky socioekonomický status. Je dôležité, aby sa dievča malo na koho obrátiť v núdzi. V Slovenskej republike je len veľmi málo zariadení pre neplnoleté matky. Ako jedno z prvých vzniklo v roku 2007 zariadenie Dorka, n.o. - centrum pre obnovu rodiny v Košiciach. Maloletá matka musí dospieť rýchlejšie ako jej rovesníčky. K tomu potrebuje najmä informácie akým je napr. sociálne poradenstvo, aby sa vedela rýchlejšie zorientovať v spletitosti nárokov a povinností, ktoré vyplývajú z jej problémovej situácie. Problematika neplnoletých matiek nie je častým javom, ale aj tak sa vyskytuje v našej blízkosti.

Resumé

V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou maloletých matiek, ktorá predstavuje pre neplnoleté dievčatá krízovú situáciu. Zasahuje ich nielen po psychickej resp. emocionálnej, ale aj ekonomickej stránke. Neplnoleté matky sa v skorom veku dostávajú do nevýhodnej pozície, nakoľko sú znevýhodnené na trhu práce, pretože nemajú dostatočné skúsenosti, prax z dôvodu prerušenia pracovnej činnosti s ohľadom na starostlivosť o dieťa, ale aj z dôvodu veku, ktorý im zabraňuje vykonávať stálu osemhodinovú pracovnú činnosť. Neplnoleté matky sa musia vysporiadať s novými problémami, ktoré predstavujú náročnú a neľahkú situáciu.Domácnosti, v ktorých žijú neplnoleté matky sú podľa rozhodnutia súdu pod stálou ochranou rodiča, ktorý sa zaväzuje, že jeho dieťa bude do dovŕšenia plnoletosti pod jeho ochranou. Veľký problém predstavujú samotné výdavky u neplnoletých matiek, ktoré sú pre nich podstatne vyššie, nakoľko nedosahujú svoj vlastný príjem. Okrem iného mnohé maloleté matky disponujú veľmi malým množstvom informácií v danej problematike najmä zo sociálneho pohľadu v oblasti legislatívnych nárokov.

Summary

In thepresentpaperwedealwiththeissue of minormothers, whichposes a crisissituationforminors. Itaffectsthemnotonlyafterpsychic, emotional as well as economicaspects. Underagemothers are placed in a disadvantageousposition at anearlyagebecausethey are disadvantaged on thelabormarketbecausethey do nothavesufficientexperience, practicedue to discontinuation of workwithregard to childcare, butalsobecause of theirage, whichpreventsthemfromcarryingout a regulareight- . Minormothershave to dealwith new problemsthat are challenging and inconvenient. Households in whichmothers are minors are, underthecourt'sdecision, underthepermanentprotection of theirparents, whoundertakethattheirchildwillbeundertheage of majority. A big problemisthecost of underagemothers, which are considerablyhigherforthembecausethey do notreachtheirownincome. Amongotherthings, manysmallmothershaveverylittleinformation in thisarea, especiallyfrom a social point of view in thearea of ​​legislativeclaims.

Literatúra

BODNÁROVÁ, B. - FILADELFIOVÁ, J. 2004. "Stav a podmienky sociálnej ochrany mládeže a monitoring dodržiavania práv detí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a ďalších medzinárodných dokumentov týkajúcich sa práv detí" Sekundárna analýza dostupných štatistických a výskumných údajov.Bratislava. 2004. 89 s. bez ISBN.

CHMELÍK, PORADA, WEISS. 2003. Mravnost, pornografie a mravnostní kriminalita nakladatelstvíPraha: Portál, 2003, ISBN 80-7178-739-6

CHRENKOVÁ, M. 2010. Gravidita a mateřstvínezletilýchdívek v České republice. Ostrava : Ostravská univerzita, 2010. 210 s. ISBN 987-80-643-80-81-0.

KOZOŇ, A. a kol. 2016. Náhľad na tradičnú rómsku kultúru v procese socializácie. Trenčín : SpoSoIntE, 2016. 242s. ISBN 978-80-89533-18-3.

KEHL, Ch. 2004. Im Schockverloren. In RheinischerMerkur, Nummer 44, 2004, s.31.

MATOUŠEK, O., KODYMOVÁ, P., KOLÁČKOVÁ, J. 2005. Sociální práce v praxi. Praha : Portál, 2005. 351s. ISBN 807367-002-X.

MACEK, P. 2003. Adolescence. Praha : Portál, 2003. Upravené vydání. 141 s. ISBN 80-7178747-7.

NEMEC, J. a kol. 2010. Edukaceromskýchžáků v zrcadlevýzkumnýchšetření. Brno: Masarykova univerzita, 2010. s. 107-113, 7 s. ISBN 978-80-210-5148-5.

PAŘÍZEK, A. - AŠENBRENEROVÁ. I. 2004. [on line].Umělépřerušenítěhotenství. Porodnice.cz: Deník pro těhotné a rodiny s dětmi . [citované 2018-01-11], Dostupné na internete: https://www.porodnice.cz/clanky/umele-preruseni-tehotenstvi

RABUŠIC, L. 2001. Kde ty všechnydětijsou ? Porodnost v sociologické perspektivě. Praha : Sociologické nakladatelství, 2001. 265s. ISBN 80-86429-01-6.

SCHOFIELD, G. 1994. Theyoungestmothers. Avebury : AsgatePublishingLimited, 1994. 137s. ISBN 1-85628-843-9.

SKASKOVÁ, P. 2012. Mateřstvínezletilýchdívek. Praha : Karolinum, 2012. 89 s. ISBN 978-80-002-456-56.

Vyšetrenie.sk. [online], 2016. V akom veku sú dnešné prvorodičky? Unikátna štatistika, kde sú matky najmladšie a najstaršie! [cit. 2017-10-10], Dostupné na internete:https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/1474193/V-akom-veku-su-dnesne-prvorodicky--Unikatna-statistika--kde-su-matky-najmladsie-a-najstarsie-

WB - Svetová banka. [online], Údaje o pôrodnosti. 2013 [cit. 2017-10-12], Dostupné na internete: https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika/statistika-za-eurozonu.

WEISS, P. 2010. Sexuologie. Praha : Grada, 2010. 724 s. ISBN 978-802-4724-928.

Zákon č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon.

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Zákon č. 77/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva.


Autor príspevku 

PhDr. Daniela Baková, PhD., OZ Naša rodina, Trenčín, danielabakova@gmail.com