Občianske združenia – verejná výchova detí v detských domovoch

03.08.2018

( malé zamyslenie nad občianskymi združeniami)

Od samotného počiatku vyrastáme s pocitom, že väčšie je dôležitejšie než malé...

Úctu a obdiv vzbudzuje to, čo je veľké, čo zaberá viac miesta.

Malý - bežný, nezaujímavý...Malí ľudia - malé potreby, radosti a smútky...

Imponujú: veľké mesto, vysoké hory, vzrastlý strom...

Hovorievame:"Veľký čin, veľký človek..."

Dieťa je malé, ľahké - je ho menej. Musíme sa k nemu skloniť, znížiť...

( Janusz Korczak: Právo dieťaťa na úctu, esej z konca tridsiatych rokov minulého storočia )

Kde nájdeme pravé veci, ktoré deti potrebujú bez príchuti show, manipulácie, pokrytectva a zažiadanosti po senzácií? Kde nájdeme srdečnú opravdivosť bez toho, aby sme sa na druhej strane museli nechať ubiť druhej vlne? Mnohé občianske združenia majú dnes techniku, pódia, show, hudobné "celebrity", to najlepšie z najlepšieho, viac možnosti ako kedykoľvek predtým, ale kde je ozajstná duchovno-odborná účinnosť, o zasľúbení, ktorej čítame na propagačných papieroch " Aby každé dieťa malo rodinu...".

Prví chovanci nemali občianske združenia, manipulácie, show, mobil, facebook, pokec - nemali nič okrem dobrej výchovy v detských domovoch! Títo chovanci prežívali úžasne dobrú výchovu a konanie naozaj prostým a zároveň uchvacujúcim spôsobom a navyše pravidelne, pretože sa držali dobrému odborno pedagogickému základu.

Na Slovensku sa do popredia dostáva druhá skupina "odborníkov", ktorá bola spojená najmä s neštátnymi subjektmi (nadáciami, občianskymi združeniami). Viacerí z nich z osobného presvedčenia celkom odmietali predchádzajúci systém náhradnej starostlivosti, hovorili o ňom ako o "komunistickom modeli".

Žiaľ Bohu, zmenil sa charakter, "prístup" vychovávateľov k deťom "k práci" v súčasnosti na Slovensku. Tým, že nastúpili do popredia neziskové organizácie, ktoré predtým neboli tak výrazné ako teraz, je to na zlosť!

Verejná výchova už neexistuje, pretože tam, kde nie je vlasť, nemôžu byť ani občania. Nemožno pokladať za dobrú výchovu detí v náhradných inštitúciách, ktoré sa nazývajú "rodiny". Ešte menej beriem do úvahy výchovu spoločenského sveta (tzn. neziskové organizácie), pretože táto výchova smeruje k dvom protichodným cieľom. Je schopná sformovať ľudí, ktorí navonok robia všetko pre tieto deti, ale v podstate to robia vždy iba pre seba. Keďže takto konajú všetci, tak nikto sa nedá oklamať. Je to teda zbytočná námaha.

Ľudská vášeň pre senzáciu obetuje aj svoj rozum. Láska ku deťom nepatrí, len prospechárstvo a úplatky.

Trenčín, august 2018, Mgr. Branislav LADICKÝ

Detské mestečko 1977
Detské mestečko 1977