MÔJ PRÍBEH – LÁSKA V RODINE A NESKORŠIA (NE)STAROSTLIVOSŤ

11.08.2019

JOZEF ZUZKOVIČ

Do Detského mestečka v Trenčíne - Zlatovciach som prišiel spoločne aj z bratom Emilom v roku 1998 do rodinnej bunky mojich nových rodičov Meravých. Systém v Detskom mestečku bol účelovo postavený na potreby výchovy v rodinných bunkách s otcom, mamou a ich deťmi. V rodinnom domčeku nás žilo 10 až 12 deti.

Láska rodiny

Keď sa povie rodina, tak to vo mne okamžite vyvoláva - domov, otec, mama, bratia, sestry, teplo milujúcej mamy a vzor milujúceho otca. Sedem rokov som bol takto vychovávaný v rodine s mojím brat a ďalšími štátnymi súrodencami a potom v roku 2005 nastal celkový rozvrat a rozpad tradičnej výchovy v Detskom mestečku.

Projekt Detské mestečko bol dobre premyslený a prepracovaný. Poskytol nám rodinné zázemie do roku 2005 a naši rodičia (nepovažujem ich za náhradných, ale ako mojich skutočných) nám poskytli teplo domova. V rodine sme sa starali o domáce zvieratka a dopestovali sme si zeleninu a ovocie. Naša mama a otec nás pripravovali do roku 2005 veľmi dobre.