Iva Paštrnáková Dejová: Participácia študentov VŠVU na doriešení výzdoby Detského mestečka Trenčín-Zlatovce

27.02.2019

Detské mestečko 1977
Detské mestečko 1977

Ďalším projektom, na ktorom sa zúčastnili študenti VŠVU, bolo v roku 1972 výtvarné doriešenie komplexu Detského mestečka v Zlatovciach pri Trenčíne.V progresívnej koncepcii projektu Detského mestečka išlo o vybudovanie komplexu rodinných domov, doplnených vzdelávacím, kultúrnym a spoločenským zázemím s kompletnou infraštruktúrou. Projekt bol postavený na veľkorysom 11,6 hektárovom pozemku. V komplexe žili manželské dvojice s deťmi z Detského domova, kopírujúci životný rytmus a vzťahy v bežne klasickej rodine.

Takáto podoba náhradnej rodinnej starostlivosti deťom poskytla podstatne kvalitnejšie emočné a rodinné zázemie, čo ich zásadným spôsobom pozitívne ovplyvnilo do ich ďalšieho spoločenského života. Tento areál, vybudovaný za účelom popísaného sociálneho experimentu s výnimočným poslaním, bol vtedy jediným svojho druhu v Československu a - podľa dostupných informácií - dodnes ním aj zostal. Projekt bol aj celosvetovým unikátom.[1] Autorom urbanisticko-architektonického projektu bol Ing. arch. Peter Brtko, v spolupráci s Ing. arch. Ľudovítom Režuchom. Aj pre samotného architekta sa mestečko stalo celoživotnou srdcovou záležitosťou. "Detské mestečko v stave, v akom som ho projektoval, fungovalo bezchybne viac ako štyridsať rokov a vychovalo desiatky vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí zapadli do normálneho života," uviedol Peter Brtko.[2] Koncom roka 2018 získal Peter Brtko cenu Emila Belluša za svoje celoživotné dielo.

"Pre úroveň riešenia celkového urbanistického konceptu, rovnako ako architektonické, technické a výtvarné zvládnutie detailov" (čo bola práca študentov VŠVU), projekt areálu Detského mestečka v Zlatovciach v roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča.[3] Areál "vykazuje aj s odstupom 50 rokov od vzniku ideového zámeru (r. 1965) urbanistické a architektonické hodnoty, ktoré je potrebné chrániť," konštatovala PhDr. Eva Gazdíková, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Trenčín.[4] Nakoľko Pamiatkový úrad Slovenskej republiky sa stotožnil s odborným názorom, že "unikátny urbanisticko-architektonický komplex detského mestečka je jedným z dôležitých dokladov smerovania architektúry v 60-tych a prvej polovice 70. rokov," dňa 8. novembra 2017 vyhlásil Detský domov s areálom v Trenčíne - Zlatovciach za národnú kultúrnu pamiatku - skonštatovala PhDr. Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.[5] Mimoriadny projekt "ilustruje vyrovnávanie sa doby s novými témami, potrebami a s tým spojeným novým riešením starých typológií. Jeho hodnoty však ďaleho presahujú kontext súdobého Československa. Koncipovanie návrhu a výstavba celého projektu sú spojené s teoretickým bádaním a štúdiom tejto typológie v celej Európe," zdôvodnila Kosová.[6]

Ako uviedol predseda OZ Naša rodina odchovanci Detského mestečka Mgr. Branislav Ladický:[7] "Detské mestečko sa skladá z troch celkov, základnej školy, materskej školy a domčekov, plus kultúrna sála, vedenie, jedáleň, telocvičňa, bazén. Spolu je to viac ako 32 budov." Nechýbali zdravotné stredisko, hospodárske zázemie a vonkajšie športové plochy. Domčeky boli koncipované ako štyri štvorice s celkovou kapacitou pre 400 detí, ale žilo tu vyše 200 detí v sedemnástich vývhovno-vzdelávacích rodinách.

V súvislosti s prácami študentov VŠVU na projekte, vedenie školy upozornilo na úskalie a sťaženú situáciu, keďže študenti vytvárali v podstate dodatočnú dekoráciu pri finalizovaní stavby.[8] Do budúcnosti preto navrhovalo zabezpečiť, aby študentské monumentálne práce mohli vznikať zároveň s tvorbou architektonického projektu, čím by študenti získali aj ideovo-plánovaciu skúsenosť pod supervíziou, a mohli zároveň pozorovať prácu už hotových profesionálnych architektov. Študenti sa do projektu výzdoby zapojili svojimi diplomovými prácami: študent interiérovej architektúry Juraj Žilinčárv (riešenie vybavenia priestorov, 1971), v maliarskych monumentálnych technikách tu realizovali svoje DP Svetozár Mydlo (štukolustro v interiéri detskej herne, 1973), Klára Omiliaková-Bočkayová (Príroda - keramická výzdoba pre interiér škôlky v Zlatovciach, 1973),[9] Peter Kalman (gobelín Detské hry jesene, 1973), Pavol Muška (smaltovaná mozaika Detský strom, 1973), Juraj Sapara (Strom, slnko a dážď pre Detské mestečko v Zlatovciach, 1973), tiež Ladislav Čarný (nástenná maľba Materstvo pre zdravotné stredisko tamže, 1974)[10] a Štefánia Ábelová (doriešenie interiéru, 1974). Pravdepodobne tiež pre Zlatovce boli určené diplomové práce Heleny Haverlovej (Deťom mier a lásku, 1974) a Viktora Hulíka (Mier deťom, 1974). Rovnako hracie prvky pre detské ihriská od Alexandra Bilkoviča (1974), diplomová práca pod vedením Václava Kautmana, mohli byť uplatnené aj v Zlatovciach, alebo v podobnom projekte.

Za exteriérovú výzdobu Detského mestečka v Trenčíne získal národný umelec Ignáz Bizmayer výtvarnú cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov v oblasti umeleckopriemy­selnej tvorby Najkrajšie dielo v roku 1974.

Zdroje: 

Michalková, Tatiana, Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku, In Pravda, Bratislava : 4. 4. 2017. Dostupné: https://spravy.pravda.sk/tlac/425388detskemesteckochcuvyhlasitzapamiatku/ (Stiahnuté 16. 2. 2019).

Kosová, Katarína, Trenčín - Zlatovce, Na dolinách 27, Detský domov s areálom - vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku - oznámenie, 16. 11. 2017, list Jurajovi Hermannovi, prezidentovi Spolku architektov Slovenska, Bratislava. Za poskytnutie dokumentov ohľadom areálu detského mestečka ďakujem Mgr. Branislavovi Ladickému z OZ Naša rodina odchovanci Detského mestečka.

Gazdíková, Eva, Trenčín, Areál detského mestečka Trenčín-Zlatovce - zaslanie podnetu na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, 12. 12. 2016, list Pamiatkovému úradu SR, Bratislava. 

Dodatočné dekorovanie nebolo problémom len na VŠVU. Alexandra Kusá aj pri "veľkých úlohách nášho výtvarníctva" uviedla prípad triptychu Oravská priehrada od Márie Medveckej, keď vznikol "obraz bez spojitosti s konkrétnym priestorom. To bolo veľmi časté a napriek stanoveným ideálom smerovali mnohé z výhrad pri posudzovaní a hodnotení výsledkov úlohových akcií k tomu, že sa nedarí synchronizovať vytvorenie diela s jeho konečným umiestnením v konkrétnej architektúre, čo bolo na škodu veci." In Kusá, Alexandra, Prerušená pieseň. Umenie socialistického realizmu 1948 - 1956, Katalóg výstavy, Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012, s. 47.